Vo svojom živote som sa dva krát pokúšal vstúpiť do politiky a aspoň som sa pokúsil niečo zmeniť. Vždy to bolo ale na začiatku veľmi pekné, no časom......, keď som navrhoval reálne a praktické riešenia skončili sme napr. na otázke „neprispôsobivých“ občanoch : viete koľko je to hlasov? My vieme, že je to zlé, ale to nie je teraz priorita, potom..., neskôr.. po voľbách. Vtedy som si povedal, že už v živote do politiky nevstúpim, nakoľko tu všetci dobre vieme, že je to zlé, ale žiadna politická strana od roku 2003 resp. 1989 sa ani len nepokúsila niečo navrhnúť.
Nedá mi nepoukázať nakoľko Česká republika má obdobné problémy, že po zhliadnutí istej reportáže, kde hovorca BIS ( Česká tajná služba ) otvorene hovoril, že už viac ako 5-6 rokov vo výročnej správe ktorú predkladajú vláde upozorňujú politikov, že nie „krásne a prázdne reči, nič neznamenajúce a neriešiace projekty za milióny EUR ) ale konkrétne reálne činy sú jediným riešením. Keď teda tajná služba už viac rokov upozorňuje na tento problém, zrejme je už viac ako vážny. Nie je sa čo čudovať, že v Českej republike, Poľku, Rusku a iných krajinách sa do popredia dostávajú tzv. nacionalistické a extrémistické hnutia. Prečo? Ako jediní predkladajú riešenie a občania vidia, že aspoň niekto poukazuje na problémy verejne. Nemyslím si však, že preto, ak nieto poukáže na „horúci problém“ a dokáže ho aj pomenovať je hneď extrémista. Takéto pomenovania počúvam práve z úst „tiež politikov“ , ktorí sa motajú na politickom výslní od Federálneho zhromaždenia a dodnes nič nedokázali .
Je už len na zvážení každého aby si urobil o tom svoj názor a rozhodol sa čo je správne.
Mgr. Vladimír Homola
